Příběh osmdesátý šestý - ženské záležitosti

DNES VÁM PŘEDKLÁDÁM JEDEN PŘÍBĚH, KTERÝ MI VĚNOVAL MILAN.
JE TAK DOKONALÝ, ŽE JSEM NEODOLALA A MUSÍM HO ZAŘADIT DO NAŠEHO SPOLEČNÉHO SNĚNÍ...

Ženské záležitosti I.

Maminka nebola jediná kto sa dozvedel o tom minulom správaní Jarunky a jej kamarátiek Káči a Michaly. Zúčastnených bolo viac ako klukov tak i dievčat, takže nebolo divu že sa to dostalo napokon von. Už sa ani nevie kto konkrétne a kde sa prekecol, avšak od toho okamihu sa partnerkám našich podarených chalanov rozžhavili mobily a spustila sa krížová hotline. A doma sa samozrejme  tiež začali „výsluchy“. Keď sa Terezka dozvedela o Jirkovej ruke, ktorou nielenže vyplácal po holej cudziu holku, ale ešte k tomu jej aj zachádzal medzi nohy, vešala práve prádlo s mobilom na ramene a s košom vypraného prádla v rukách. Zastavila sa pred šnúrou a čisté prádlo sem, čisté prádlo tam, pustila kôš na zem a rozhorčene gestikulujúc telefonovala ďalej, aby sa dozvedela čo najviac. Nič netušiaci Jirka si práve otváral pivko a tešil sa na pár hodín voľna ktoré chceli s Terezkou konečne stráviť spolu sladkým ničnerobením, respektíve sladkým ničnerobením okoreneným sladkým pomilovaním sa. Keď sa však vo dverách zjavila Terezka s rozzúreným výrazom tváre a v ruke držiac hroznú prádelnú varechu, zrazu bolo všetko inak. Ani sa nestihol spamätovať a bez varovania mu vylepila dve poriadne facky. Potom už stojac nad ním s varechou v jednej ruke a s druhou rukou pripravenou na ďalšiu facku si vypočula jeho verziu príbehu. Samozrejme argumenty o čiste výchovných dôvodoch výplaty tej drzej zrzky u nej neprešli a tvrdenie že medzi stehná sa jeho ruka dostala len čiste náhodne ju ešte viac naštvalo. Keď dostal poriadny slovný výplach, snažil sa ju odprosiť slovami o tom, že ona je predsa preňho jediná v živote, mali dosť vypité a ony ich desne provokovali. Nakoniec sa cez to Terezka predsa len preniesla ale Jirkovi to len tak neprešlo. Tentokrát sa svojej milovanej žene neohýbal cez krásne kolená ako keď prišiel domov opitý ako prasa, ale musel si stiahnuť trenky a poriadne na ňu vystrčit holý zadok. Keďže si ju nechcel pohnevať ešte viac, poslúchol bez slova, zohol sa a nastavil jej zadok.  Ovšem taký výprask ako teraz ešte od svojej drahej polovičky nikdy nedostal, po každej rane si myslel že už viac nevydrží ale Terezka nebrala ohľady na jeho zúfalý nárek a zadok mu vyfarbila tak, že si v ten deň už nesadol. O nič lepšie to nemal ani Honza, keďže Janka povzbudená ostatnými holkami cez telefón sa rozhodla že tentokrát nezostane pozadu a už mu nič nedaruje tiež. A tak Honza skončil prehnutý cez operadlo gauča a dostal po holej svojim vlastným remeňom, ktorý si musel vytiahnuť a odovzdať Janke. Darmo sa vyhováral že on vlastne ani nechcel ale okolnosti sa tak vyvinuli a dokonca Jarda ho povzbudzoval aby jej poriadne naplácal. Janke sa ale vôbec nepáčilo že jej sťahoval kalhotky a pásol si oči pohľadom na jej pekné a odhalené intímne partie. Asi päťdesiatkrát si vypočul od nej že je prasák a rovnaký počet rán pritom od nej aj schytal. Na to že nemá toľko skúseností si počínala veľmi dobre a išlo jej to od ruky. Dostala sa do toho rýchlo a po chvíli už Honza bulel ako malé decko. Janka sa na tom ale len pousmiala a užila si jeho výprask do sýtosti. Uspokojila sa až keď už mal vážne dosť a zadok sa mu farbil na fialovo. Položila remeň na operadlo vedľa plačúceho Honzy, čapla mu ešte na každú polku rukou a pobrala sa späť k telefónu. Radek s Milanom to mali lepšie, vlastne Radek stihol nasadnút na kamión a ufujazdiť ešte skôr ako jeho milá dotelefonovala a tak si vypočul len zopár varovaní cez handsfree v kabíne. Dokonca mu to prišlo aj vhod, pretože sa ho práve chystala skontrolovať mýtna polícia, ale keď si policajt nechtiac vypočul štipľavé dohováranie jej milej ozývajúce sa z kabíny až von, s pochopením mu vrátil doklady a poslal ho radšej kade ľahšie. Milan sa medzičasom vracal domov v dobrej nálade na obed a taktiež netušil že ho doma miesto milého obslúženia už netrpezlivo čaká nahnevaná Veronika. Vošiel dnu, ale keď mu jeho pozdrav nikto neopätoval vstúpil nič nechápajúc do obývačky, kde ho nebezpečne nasrdeným pohľadom priam že neprebodla jeho milá. Kto ju pozná dobre vie, že v týchto situáciách platí jediné: uteč kým sa dá inak ti niet pomoci. Samozrejme Milan by nadarmo niekam utekal, takže mu nezostávalo iné než horlivo vysvetľovať ako to skutočne bolo. Štastím mu bolo že nič nezatajil a porozprával to presne tak ako sa to dozvedela od ostatných báb, dokonca priznal že Michala je pekná holka a on ako chlap si ju ako inak, proste prezrel. Ale nič viac. Pridržal ju len za ruky, za nohy ju držal Radek a vyplácával ju Jarda. Ako inak, nezabudol gestikulujúc ako Casanova v najlepších rokoch zahrnúť Veroniku komplimentami a rovnako ako ostatní bráškovia, vyznávať sa že jej, že je jeho jediná žena v živote. Veronika vyzerala spokojnejšie ale priťažilo mu, že v tom čase mal byť pracovne niekde úplne inde a akosi sa jej o tejto zmene plánu zabudol zmieniť. Takže nakoniec to síce nemal také drsné ako treba Honza a Jirka ale bez trestu nezostal ani on. Vymerala mu ako tak prijateľných klasických 25 varechou a poslala ho po ňu do kuchyne. Medzitým si vyzliekla sukňu aby ju jej nedokrčil a sadla si na stoličku. Milan slintajúc nad jej stehnami jej poslušne podal varechu, stiahol si nohavice aj slipy, zaparkoval svoje zväčšujúce sa prirodzenie medzi jej stehná a vystrčil holý zadok. Onen rast jeho pýchy vyvolaný krásou a teplúčkom Veronikiných nôh a rovnako jej priesvitnými kalhotkami sa ale po prvom dopade varechy zastavil a rýchlo nabral presne opačnú tendenciu. Veronika ktorá si s varechou vážne rozumie nezostala svojej povesti nič dlžná a za okamih sa už celým domom rozliehal hlasný pleskot varechy a ešte hlasnejšie Milanovo jačanie. 25 rán úplne stačilo na to aby mal zadok celý horúci a  tmavorudý, na okrajoch s viditeľnými odtlačkami od varechy. Po výprasku odniesol  varechu späť na miesto, ale kým si stihol skontrolovať zadok v zrkadle a vrátiť sa, tak Veronika už mala sukňu dávno na sebe a vyťukávala číslo na mobile. Takže žiadne ďalšie „udobrovanie“ sa už nekonalo, ako trochu naivne dúfal, akurát bol prísnym gestom ukazováka vykázaný z miestnosti a išiel si teda opatrne sadnúť do kuchyne a najesť sa. Keď si holky doma „vybavili“ čo bolo treba, ich hnev sa razom obrátil proti Jarunke, Michale a Kačene. „Nány jedny vesnické!“ „Co si to vubec dovolujou, balit nám kluky!“ „Holky to takhle nemůžeme nechat, kdo ví co se mužestát příště!“ „Dobře vědí, kdo jsme a že jsou zadaní!“ „Ty by sis měla dávat obzvlášť pozor Janko! Já mám Jarunku rada, je to hodná šikovná a milá holka, ale zdá se nám že až moc v poslední době startuje po Honzovi, dávej si na ní bacha!“ „Jo přesně tak Janko, viděla si co z ní vyrostlo? Je to kus ženský, napasované kozy, sexy postava, krásný zadek, těžko ji nějakej kluk odolá, i když Honza ti je věrný a je tak trochu bojácný, nikdy nemůžeš vědět co se v slabé chvilce muže stát!“ „Dyt nám je normálně nadrzovku balej, ...čubky....jedny!!!!“ „Holky musíme jim ukázat zač je loket, tohle jim nemůže jen tak procházet ! Musíme s nima udělat  ráznej proces jinak budem k smíchu a ještě nám ty naše kluky nakonec svedou!“ „Myslia si o sebe že sú drsniačky a že môžu všetko, tak teraz by mali spoznať  staré pušky, čo vy na to dievčatá?... zájdite tam a urobte s nimi poriadok!“ „Jak zájdite Veroniko, ty snad půjdeš s náma ne?!“ „Holky mňa sa to až tak netýka a ja mám už iné starosti ako dávať do laty nejakú kačenu a ešte za ňou cestovať. Veď to poznáte, deti, domácnosť už to nie je také ako za starých časov. Čo by mi doma povedali deti a manžel keby som nebodaj prišla domov s nejakým šrámom na tele? Ja tu doma rozdávam lekcie o zodpovednosti a sama by som si nedávala na seba pozor?“ „To snad nemyslíš vážně že nás v tom necháš samotné Veroniko, říkalas že o víkendu by sis koněčně po dlouhé době ráda udělala volno na dva dny nebo ne?“ „Já o víkendu nemužu, malej bere léky a máme tu oslavu dyť víte.“ „Já taky nemužu, musím hlídat a už to nejde odvolat.“ „Hele holky jak ten život běží, ještě před pár letama by jsme už seděly ve vlaku a chystaly si pěsti na pořádnou rvačku. A teď jen děti, povinnosti, ach jo, pamatujete jaké supr to bylo a co všechno jsme společně povyváděly když jsme se potkali u drahé tchýně?“ „Jasně, tie pamätné záťahy do diskobarov, veď sme tam boli postrachom J)))“ „Ach jo staré dobré časy“. Chvíľkové nostalgické ticho prerušila Janka: „Hele holky tak ja pujdu sama, ja si svádět kluka nenechám, jestli mě v tom necháte samotnou tak si budu muset poradit sama, žádné z vás se doprošovat nebudu.“ „Neblázni Janko, taková drobná jemná holka, dyť tě rozkušou na kusy.“ „Na ostatné nány kašlu vyřídím si to z Jarunou!“ „A nechceš to radšej povedať Martinke, ona by už s ňou urobila poriadok.“ „Ne! Budem pak na smích, budem za obyčejné pos..né žalobaby. My preci nežalujem, my si umíme  vyřídit záležitosti samy! A ty Veroniko, kdyby to tehdy mezi Milanem a Jarčou došlo dál, nebo by toho Jarča nenechala, když pro změnu balila jeho, tak ja bych neváhala a pomohla ti s ní.“ „Ja viem ale vtedy boli iné časy, ale aj tak som ti vďačná, veď vieš že keby to išlo tak by som neváhala, poznáš ma.“ „No tak Verčo pomoz jí s Jarčou, dyť by ji mohla přeprát, no táááák“ „Jo Verčo budeš to mít u nás, co máme dělat když my nemužem a stějne ty seš z nás nejakčnější, z tebe jde strach když se do někoho pustíš.“ „Radšej toho necháme holky, je mi ľúto, až budete mať čas tak niečo zorganizujeme.“ „Tak co nám zbejvá, máme jim zakázat jezdit domu?“ „To je pitomost, nemužeš jim zakázat jezdit za mámou, takovou kravinu sem ještě snad ani neslyšela.“ „Dohodnem se pozdeji.“ Dievčatá položili mobily, ale šťastné zrovna neboli. V ten večer si Veronika líhala do postele s nekľudom a dlho nevedela zaspať. Nadránom ju však zobudila sms, písala jej Terezka, že Janka zachvíľu sadá na ranný spoj a má to namierené rovno k Honzíkovej maminke za Jarčou. Holka jedna bláznivá, úplne potratila zdravý rozum?! pomyslela si Veronika. Ale na druhej strane mala Janka u nej rešpekt. Imponovalo jej ako si nebojácne bráni svoju lásku a nenechá si rozvracať vzťah. Veronika veľmi dobre vedela že robí poriadnu kravinu ale nedalo jej, vytočila jej číslo a povedala jej nech na ňu počká v reštaurácii za stanicou. Janka sa samozrejme hrozne potešila, už bola zmierená s tým, že možno sama dostane nakladačku ale nechať to len tak nemohla. Tajne však dúfala že sa nakoniec k nej pridá práve Veronika. Milan si samozrejme hneď ako mu Veronika oznámila kde mieni stráviť svoje zaslúžené voľno, spojil jej návštevu s udalosťami spred týždňa a začal jej dohovárať nech nerobí žiadne hlúposti. „Ideme si len s Jankou trochu zatrekkingovať do hôr a potom ideme do plavárne. Na vaše husy sa môžeme zvysoka vy...ť.“ odpovedala mu. Milan tušil že holky majú niečo za ľubom a rozhodol sa že pre istotu zavolá maminke, ale až trochu neskôr nech ju takto skoro nebudí. Veronika sa doma rozlúčila, ešte cez okno na aute dala pusu svojmu nedôverčivému manželovi a nie zrovna predpisovou rýchlosťou, za hutného doprovodu  poriadne tvrdej muziky vyrazila na cestu k maminke Martinke. Po pár kilometroch sa cítila zrazu taká slobodná, už to síce nebolo na 100% také bezstarostné ako keď ešte nebola matkou, už má v hlave a srdci svoju rodinu ktorá je pre ňu na prvom mieste, ale napriek tomu sa cítila dobre keď konečne po dlhej dobe mohla vypadnúť a trochu si užiť. Aj keď pôvodne si to užívanie plánovala inak, vôbec jej to neprekážalo. Cítila to zvláštne, už skoro úplne zabudnuté vzrušenie, vzrušenie z nebezpečenstva,  z akcií a vyvádzania s kamarátkou, myšlienkami cestovala späť v čase keď ešte bola ťažko zvládnuteľné divoké dievča, ktoré si nenechalo od nikoho a nič. Keď konečne dorazila do mesta obklopeného horami Janka si práve objednávala v reštaurácii. Čašník si veru musel počkať hodnú chvíľu kým sa tie dve doobjímali. „Mockrát ti děkuji žes přijela Verčo, nikdy ti to nezapomenu.“ „Nemohla som ťa v tom nechať samú drahá.“ „Ehm ehm má už paní vybráno?“ opýtal sa nakoniec čašník. Holky sa naňho pozreli ostrým pohľadom..... „nestoj tu ako debil a prines druhý jedálny lístok, nevidíš že sme dve?!! Nevieš čo sa patrí?“ okríkla ho Veronika. Čašník sa normálne preľakol a div sa nepotkol keď sa pobral po ten jedálny lístok. Holky sa najedli, šupli do seba aperitiv, popolievkostiv, čakanienadalšíchodstiv,  predhlavnejedlostiv, digestiv a ešte jedného panáka na cestu a pobrali sa nabudené k Martinke. Janka jej už cestou volala že ju poctia návštevou a ona sa tomu len potešila. Keď dorazili, maminka ešte bola v práci a Jarča práve vstala po nočnej. „Kde pak je tá čúza já ji přizabiju!“ „Počkaj veď sme sa dohodli že na ňu pôjdeme rafinovane!“. Keď Janka uvidela ako si Jarča len v minigaťkách súka svoje prednosti do malého trička zjavila sa jej pred očami predstava ako na tie veľké prsia vábi jej milovaného Honzíka a chytila ju zlosť. Podrobne vypracovaný plán pomsty, ukutý v reštaurácii ten bol najednou tam.... Jarča len zaregistrovala holky ale viac než“ Jééé ahoooj holkyyy“ už nestihla dopovedať a Janka po nej vyštartovala. Jarča spoznala že je zle ale nestihla ani zareagovať, Janka ju za vlasy stiahla na zem a začala ju udierať päsťami...ty „ku..o“ ty mi budeš balit Honzu??!! Jarča sa rýchlo vzpamätala a začala sa brániť. Ako inak protiútokom. V momente sa až na ulicu ozýval krik a päste lietali jedna radosť. To už radšej zakročila Veronika a oddelila ich od seba. „Co to děláš Verčo, zbláznila ses? Máš mi přeci pomáhat!“ „To ano ale takto sa len zmrzačíte obe!“ Jarča sa na Janku posmešne a flegmaticky pousmiala mysliac si že je po všetkom. Vtom jej ale na tvári pristála od Veroniky poriadna facka. „Je tu niečo na smiech??!!! Čo sa chechníš!!!“ „Prestante už obě, co to do vás vjelo?“ „ste už úplne pitomé?!“ nedala sa Jarunka. „A ty co mě tady fackuješ krávo“ Veronike toľko stačilo a vylepila Jarunke takú facku že jej vyhrkli slzy.“ „To máš za tú krávu a toto: fláááskkkk (ďalšia facka)!!!!!“ za to olizovanie sa s Milanom. Viem že ste za to dostali obaja poriadny nárez od mamky ale toto máš teraz odo mňa. „Co? ty o tom víš??!! „ Jasne že viem, vedela som to hneď, ale  teraz sme tu hlavne kvôli Honzíkovi!“ „Přesně tak ty pí.o!“....skočila na Jarunku zas Janka a Veronika ju len tak tak odtiahla. Pri tom však ako ju Veronika odťahovala, schytala od Jarči poriadnu po ústach. Tak toto prehnala, veď Verča držala Janke ruky, dokonca ešte aj sama Jarunka sa omluvila. „Sorry to som nechtěla!“ Stačil by len jeden trošilinku zlý pohľad a Veronika by po ňej skočila a prizabila by ju. Zachránilo ju však jej „omlouvám se Janko..“ a to že jej podala kapesník nech si utrie krv z nosa. Konečne trochu opadli emócie a Veronika zahlásila „čo keby sme si to išli vysvetliť ako rozumné ženy za stôl do kuchyne?!.“ „Neboj sa tvoja chvíľa ešte príde“ pošeptala Veronika Janke do ucha. Holky si sadli za stôl a začali vzrušene debatovať. „Hele holky dyť sme jako segry nechme toho už“ „Jo a ségry si snad navzájem balej kluky??!!“ Co? náno jedna pitomá?!“ „To v tom špitáli nemáte nejakých sexi doktorov že musíš provokovať našich chalanov?“.“ To jo ale když oni jsou tak sladcí“ „Pozrime sa na ňu, tak ale je aspoň úprimná.“ „Slibuji že už nechám Honzíka na pokoji Janko, vážně.“ „To ti sakra aj radím šťabajzňa jedna mrňavá, inak dostaneš nabudúce poriadnu nakladačku to si zapíš za uši!“ „Ale týmto to neskončilo, nejako ťa potrestať musíme, inak to nejde, mala si si poriadne rozmyslieť s koho klukom si začneš!“ „Co chcete dělat holky, neblbnite už, omlouvám se vážně už mě nechte být, Janko no táák, Verčo nechte už toho“. „Hmmm co s ní Verčo?! Já bych jí nejraději zmlátila jako hada.“ „Ja mám tiež dosť energie a svrbí ma ruka, prefackovala by som ju jedna radosť tiež.“ Jarunka vedela že je v pasci, proti nim dvom nemala šancu ubrániť sa a tak sa začala snažiť radšej zjednať mier, aj keď zatiaľ neúspešne. Emócie medzičasom síce opadli ešte viac ale Veronika s Jankou mali Jarunku presne tam kde plánovali. Neprestali do nej hučať a ona sa začala vážne báť čo s ňou chcú urobiť. Strašili ju tak dlho až  jej bolo do plaču. Janka sa pozrela spokojne na Veroniku. Tá si otvorila kabelku a pohodila Jarunke kapesník. „Len nám tu nezačni revať, šetri si slzy na to čo príde teraz.“ „Co má jako přijít Verčo?“ „Uvidíš“ Veronika miesto toho aby odložila kabelku vytiahla z nej ťažký kartáč na vlasy. So slovami „Už vieš čo príde zlobivko?“ ho podala Janke. „To snad nemyslíte vážně holky, to nemužete, to ne, to preci ne! To nedovolim!“ Janka s Veronikou sa na seba len pousmialy, rýchlo sa postavili
a schmatli Jarunku za ruky. Odvliekli ju do vedľajšej miestnosti kde ju Veronika pevne držala pokiaľ jej Janka nestiahla tie krátke nohavice. Potom si sadla a svižne si Jarunku položila cez kolená. „Milan mal teda poriadne zmalovaný zadok od klepáča keď sa vrátil od maminky ale prídavok ho doma odo mňa aj tak neminul, tak a teraz je rada na tebe.“ Toto si teraz vychutnám koketa jedna zlobivá. Veronika nedbajúc na protesty Jarunky si ju stehnami až priam nadhodila aby mala zadok vyššie, stiahla jej demonštratívne aj tie mini nohavičky, napľula si do dlane akoby ani nebola žena ale nejaký drevorubač a začala ju rukou vyplácať rovnakou silou ako zvykne doma trestať aj svojho milého manžela keď je zlobivý a neposlúcha. Niet divu že Jarča začala hneď jačať ale nič jej to nebolo platné lebo Veronika ju plácala za obdivného pohľadu Janky nekompromisne ďalej a ďalej. Keď s ňou skončila zadok už mala horúci a v očiach slzy. Ale ani zďaleka to nemala za sebou. „Vstávaj zlobivka!“ Jarunka sa zosunula z Veronikiných kolien a so strachom sledovala ako si holky vymenili miesto na stoličke. Síce nerada ale nakoniec sa Jarunka musela prehnúť Janke cez kolená. Bola však odhodlaná neplakať a vydržať výprask so cťou, je to hrdá holka a zahanbilo by ju keby vyvádzala ako malé dievča. Veronika jej chytila nohy, Janka si vzala do ruky kartáč a konečne sa dočkala svojej pomsty. Nezaháľala ani chvíľku a Jarunka zacítila jej spravodlivý hnev na svojom už aj tak červenom holom zadočku. Zpočiatku sa ešte snažila niesť svoj údel statočne a s hrdosťou ale dlho jej to nevydržalo. Janka jej zasadzovala jednu silnú ranu za druhou a Veronika ju musela chytiť pevnejšie. Jej prekrásny guľatý zadok bol čím ďalej tým viac tmavorudý a Jarunka odhodila všetky zábrany a rozrevala sa. Zakríknuto cez slzy prosíkala o koniec, o odpustenie a sľubovala, že sa na Honzíka už poriadne ani nepozrie. Nič jej to ale nebolo platné pretože Janka nepoľavovala a trestala jej zadoček ďalej a Veronika sa len spokojne prizerala ako sa jej zadok začína pomaly ale isto farbiť do fialova. Holky s ňou skončili až keď už len zúfalo plakala do dlaní, visiac Janke na kolenách. Uznanlivo sa na seba pozreli a pri pohľade na Jarunkin zadok usúdili že dostala čo si vyslúžila. Jarunka sa pomaly zosunula z Jankiných kolien, opatrne si rukami prechádzala po zadničke ale na holky sa hanbila čo i len pozrieť. Takú potupu hádam ešte ani nezažila. „Nehanbi sa už Jarča, dostať od starších sestier nie je žiadna hanba. Nie si jediná na svete neboj.“ Jarča sa trochu nesmelo pozrela na holky. „Říkalas sestier?“ Veronika sa pozrela na Janku, tá pochopila kam smeruje a na znak súhlasu jej prikývla. „Jasne, ségier tak poď k nám.“ Jarunka pomaly pristúpila a všetky tri holky sa objali, „Tak odteď sme ségry, jo?“ „Platí!“ „Už to nikdy neudělám Janko, slibuju ti, promin ještě jednou.“ „V pořádku Jarčo, taky sme byli mladé jako seš ty neboj J))“ „Ale bacha pretože od starších sestier môžeš kedykoľvek dostať na zadok keď budeš zlá! J“ „Jasně Verčo ale vy taky bacha protože mladší ségra zas muže kdykoliv nabonzovat mámě starší segry když je při nečem špatném načapá J“ „A oni si to potom s ňou vybavia!“ „Anebo ona jim dá rovnou na vybranou jestli výprask od ní nebo nabonzování.“ Veronika odložila kartáč a vykutrala v kabelke krém na modriny. „Nemám ji rovnou uvařit kafé Verčo? Ona mi balí Honzu a my ji ještě budem dávat krém na tu jeji zlobivou prdel?“ „Svoje už dostala, ségry si musia pomáhať! Podajte si ešte ruky na znak zmierenia!“ „Zapomenem na to ale drž si od Honzy odstup.“ „Jasne, je tvuj, tak ještě jednou.... ségry jo? A odteď bude mír jasně holky?“ „nakonec to kafé preci jen zbude na mě J!“ „Aj ja si prosím!“ „Já taky!“ „Tak a ty poď zlobivka naša, ľahni si na brucho.“ Jarča si s radosťou ľahla, nechala si od Veroniky natrieť zmalovanú prdelku a zostala ešte tak chvíľu ležať aby sa jej krém vsal. „Hele Jarčo vystydne ti kafé“
„Veru, poď si sadnúť na fajnovú drevenú stoličku!“ „Moc vtipné holky“ „Poslyš Jarčo nepůjdeme na kola, venku je krásně J“ „Ste fakt srandovní holky, na kolo pár dnu jistě nesednu, to se Jarda bude divit proč nepojedu. Ale mužem na bruslích“ „Ty máme taky, tak OK dej se dohromady, chvíli si odpočinem a za hodinu vyrážíme.“ Holky dopili kafé, vyľahli pred TV a odpočívali. Medzitým sa domov dorútila maminka, ktorej už samozrejme stihol zavolať Milan ale miesto armageddonu našla doma len spokojne si pospávajúce holky v obývačke. „Ahoj, čo ten dramatický príchod?“ Volal ti Milan však?“ „Ahoj holky, ano volal mi a tak sem raději spěchala domu aby jste si tady ještě náhodou nevyškubali všechny vlasy navzájem.“ „A co sme nejaké hlupaně?“ „Ale prosím tě mami, snad máme nějakou úroveň, pěkně jsme si sedly, vydiskutovaly jsme si záležitosti a věc je vybavená. Prečo by sme si mali trhať vlasy?“ „Jasně mamčo, všechno v pohodě, hezky si tady ležíme a povídáme si.“ „Poznáš svojho syna, občas to preháňa s tou svojou starostlivosťou a obavami“. „Tak to jsem ráda holky, pojďte povídejte co máte novýho, jak se máte?“ Holky sa zvítali s maminkou a rozprávali sa, ale maminke po čase neušlo že Janka má na tvári škrabanec ktorý sa snažila zakrývať vlasmi a Jarunka si vždy líha len na bok alebo stojí. „Tak poslyšte holky a teď mi hezky řekněte co se tady stalo než se rozhodnu že to z vás vytáhnu sama.“ „Nic vážnýho maminko“ „Jasně teto Martinko, v pohodě všechno.“ „Tak a dost, já si snad dojedu pro svuj kartáč!“ „Kartáč už ne maminko!“ ...zvolala Jarunka a až potom jej došlo že sa preriekla.  „Jak že už ne, snad už byl?“ Holky sa na seba pozreli a s obavami odpovedali: „Áno byl“. Maminka si vypočula ako to bolo...“a prý nejste hlupaně aby jste si škubaly vlasy, alespoň že jste to pak vyřešili docela rozumně, bůhví kdo vás to naučil“ zasmiala sa tiež. „Ale lhát se nemá, zasloužili by jste všechny na holý zadek, holky!“ Holky sa s výčitkami v očiach pozreli na maminku....“tak promiň“... „no tak dobrá ale příště se chovejte jako dámy a ne jako zvěř vypuštěna ze zoo, tak Jarčo ukaž zadek ať se podívám co jsi si vysloužila.“ Jarunka ležiac na boku sa trochu pootočila zadkom smerom k maminke a opatrne si stiahla gaťky. „Nóóóó která z vás byla tak šikovná?“ „Tak hlavně Janka.“ „To vážně? Netušila sem Janko že to máš takhle v ruce, to se podívejme... příště mi ale dejte vědět! A hlavně žádné rvačky, to si pak s váma vyřídím osobně rozuměno holky?!“ „Jasne.“ „Ano tetičko“ Holky sa pobrali do izby prezliecť sa, nachystali si vodu do fľašiek, do batohov nabalili inliny, každá jedna sa pusou na maminkine líco odlúčila a vyrazili do prírody zašportovať si. Ešteže Janka triafala Jarunku len po zadku takže si mohla tiež obliecť krátke strečky akurát že ich mala pre istotu trochu nižšie pod zadkom. Holky dorazili za mesto do prírody k chodníku, obuli si korčule a vyrazili. Na cyklochodníku sa za veľkej pozornosti hlavne mužskej časti spoluobčanov riadne vyšantili. Chlapi sa za nimi otáčali nonstop a dvaja sa dokonca skoro zrazili keď ich očumovali. Čo nebolo ale vôbec prekvapujúce keďže všetky tri majú nádherné zadočky a mali ich napasované do priliehavých krátkych strečiek.  Po korčulovačke si sadli do bufetu na kofolu kde neunikli pozornosti partii miestnych holiek, ktoré tam popíjali pivo. Tie mali zopár nemiestnych pripomienok a dívali sa na ne škaredo ale naše holky ich odignorovali a nenechali si pokaziť pekný deň ani dobrú náladu. Jarunka ich poznala z videnia, boli to problémové holky, zrelé do polepšovňe, kde sa však zatiaľ na vlastnú škodu nedostali. Pri odchode nezabudli našim holkám poslať pár slovných škaredých posmeškov, na čo ale holky nemienili reagovať, akurát im ukázali vstýčený prostredník a pobrali sa domov. Doma sa potom osprchovali a strávili hodinku, dve s tátou a mámou. Ako sa blížil večer, dohodli sa že sa pôjdu najesť von a nechajú mamu s tatínkom nech si spravia spoločný romantický večer vo dvojici. Kúpeľna následne zažila nevídaný nápor a keď sa holky konečne vyfintili, vyzeralo a voňalo to tam ako v parfumérskom kútiku v drogérii. „Hlavně slušně ať se nám vrátíte domu v pořádku holky!“ zahlásila mama keď sa obúvali. „Jasně skočíme se jen najíst, neboj nebudem dlouho.“ „Neboj maminka veď nás poznáš, do pol noci budeme už iste doma neboj.“ „No práve že vás znám! Tak se bavte dobře ahoj holky moje“ „Ahoooj“. Holky si sadli do reštaurácie, spočiatku sa bavili, ako inak ústa sa im nezastavili ani keď prežúvali sústo, veď jedna je výrečnejšia ako druhá. Keď však dojedli aj dezert napriek ďalšej objednanej fľaši vína sa proste začali pomaly ale iste nudiť. „Poslyšte holky myslíte že už jste moc staré na diskotéku?“ ..spýtala sa pobavene Jarunka. „My a staré?? No dovol?!“ „Tak co říkáte jedem??“ „No já nevím Jarunko...“ „Jo jste staré, vy už budete jenom vysedávat v restauracích, cpát se jídlem a tloustnout "„  „To by ses divila jaké umíme být dračice na parketu!“ Veronika sa na seba s Jankou pozreli.... „Tak ide sa!“ „Jo jedem!“ „Holky rýchlo dopili poháre, zaplatili účet a v dobrej nálade sa dostavili do neďalekého diskoklubu. Šupli do seba panáka a a už sa aj zvŕtali v rytme disko hudby na tanečnom parkete. Súčasné popové disko hity ich ale po chvíli omrzeli tiež. „Počúvaj Jarunka nemáte tu nejaký lepší klub? Toto je pre fifleny a buzíky“. Jarunka sa šibalsky pozrela na Veroniku....“Ale to víš že máme, jen nevím jestli sme na to vhodně oblečené!“ „To je v pohode, poďme!“ „No nevim jestli je to dobrý nápad“.... „Pozrime ju zrazu je z nej aká brzda a ešte pred chvíľou sa nám posmievala!“ Janka posmelená bohviekoľkým panákom dvihla do vzduchu fľašku koly a zavelila : „Jedééééééééééémm!!!“ „Jasne jedéééém“ pridala sa Veronika. „Tak jo pojdte, není to daleko“ Jarča vedela že tam môžu stretnúť aj Kačenu a Mišu a holkám to ja povedala. Ony ju však uistili že to bude v poriadku, že nemienia robiť problémy, chcú si len poriadne vyhodiť z kopýtka. Jarča viedla holky pochybnou ulicou na konci ktorej bolo zreteľne počuť hard rockovú hudbu. „Live konceeert !!!“ Potešili sa holky. Jarča bola trochu zdržanlivejšia, už párkrát to tu nedopadlo dobre. Keď vyhadzovači videli aké „exotické“ dievčatá k nim prišli len sa spýtali či náhodou nezablúdili a potom ich už s úsmevom pustili ďalej bez platenia. Holky vstúpili a úžasom otvorili pusy. „vaáááu tak to je pecka, to je ono!“ Obrovský pľac plný ľudí, všetcia ruky hore, na pódiu tvrdá a hlasná kapela, pod pódiom plameňomety a všade dym. Samozrejme holky tam doslova bili do očí svojim outfitom, pôvodne sa chystali len na večeru do reštaurácie, mali slušné šatočky, topánočky a kabelky. Narozdiel oid ostatných. Kam sa oko pozrelo, dominovala čierna. Kožené oblečenie, kanady, reťaze, ale aj gotika takže niektoré dievčatá vyzerali ako z románu o grófovi drakulovi, silné líčenie, dokonca aj kriklavé čočky v očiach, piercingy atď. Holky zbadali miesto pri bare tak ho rýchlo obsadili. Potetovaný barman im trochu posmešne oznámil že cosmopolitan, sex on the beach a podobné záležitosti oni moc nevedou, na čo mu Veronika drzo odpovedala že tie buzeratnské srákoty si môže robiť doma keď sa nikto nebude pozerať a nech im sem hodí poriadny krígeľ pretekajúceho piva. Holky sa na ňu prekvapene pozreli a potom s obavou na tú potetovanú horu svalov za pultom ale barman sa len usmial a žmurkol na ne. „Jasně ženský, hned to bude a dobře se tady bavte!“ To aj holky následne splnili do poslednej bodky a po vypití piva sa vrhli do davu. Keď sa potom asi po hodine poriadnej pařby hlásilo k slovu pivo, na wc stretli holky Kačenu a Mišu. Jaruška ich trochu s obavami predstavila Veronike a Janke ale tie už zvysoka kašľali na nejaké riešenie pitomostí, akurát si Veronika očami dobre premerala Michaelu a v duchu dala Milanovi za pravdu že aj keď je na pohľad drsniačka, je inak veľmi pekná holka. Jirkovi nikto nekázal zachádzať Kačene rukou medzi stehná a že sú provokatérky? Lepšie než nejaké podlé intrigánky alebo podobné zmije. Miesto zvád sa holky skamarátili a rýchlo našli spoločnú reč. Aj keď sa najprv Káča a Michaela  pozerali na holky trochu s nedôverou, ako som už spomínal nakoniec rýchlo pochopili že to nie sú žiadne vymeknuté fifleny a začali sa spolu dobre baviť. Miška požičala holkám svoje nekonečné zásoby líčidiel, aj im pomohla doladiť sa lepšie do tejto spoločnosti, Káča im zohnala dokonca falošné
tetovačky a všetky sa spolu natlačili rovno pod pódium. Pekelná muzika a dovolený doping v krvi ich premohol a bláznili sa jedna radosť. Neunikli ani pozornosti speváka ktorý ich vytiahol na pódium a spolu si zakričali jeden refrén na plné hrdlá. Bol to proste jeden šialene vydarený večer a holky si to fakt užívali. Samozrejme už bolo dávno po polnoci ale maminka s tatínkom aj tak vedeli že sa tak skoro nevrátia a užívali si doma pokľudnej romantiky. Zatiaľ. Totižto čo čert nechcel, keď si holky dávali posledné malé pivko a pomaly sa už chystali domov naďabili na tú partiu nepríjemných holiek ktoré stretli na korčuľovačke. Je zbytočné rozpisovať dopodrobna ako sa to potom celé semlelo, isté je, že tie hnusné holky zas provokovali a neboli to naše holky, ani Káča či Miška ktoré by si začali. Na druhej strane, mohli sa zachovať aj múdrejšie a nenechať sa vyprovokovať ale veď to už poznáte aj sami: o takomto čase, za takýchto okolností ... nemohlo to dopadnúť proste inak. Tie ošklivky vôbec nečakali že si na ne naše holky trúfnu, zvlášť nie tu, kde sa cítili ako doma. Ošemetne sa ale mýlili. Keď tá najväčšia a najhnusnejšia z nich, zrejme nejaká vodkyňa ich partie ako prechádzala okolo nich,  drgla do Veroniky až si vyliala pivo a ešte ju počastovala aj slovom „ku..o“, už bolo vymaľované. Veronika sa rýchlo postavila, schmatla ju za vlasy a takú jej tresla päsťou až sa rozvalila po zemi a počítala hviezdičky s priblblým výrazom. Ani nečakala kým ostatné vstanú a pustila sa aj do nich. Spustila sa mela, bili sa úplne všetky, Veronika, Jaruška, Kačena, Michala aj všetky tie nevychované provokatérky. Nakoniec sa silným chlapom podarilo ich ako tak oddeliť ale natrafili na seba znovu vonku pred klubom. Keďže o tomto čase pred lokálmi tohto razenia nie je núdza o hliadkujúcich policajtov, dlho netrvalo a všetky skončili spútané na zadnom sedadle policajných áut. Dve holky z druhej partie pre istotu zobrali rovno do nemocnice pretože dostali od našich poriadne „po hube“. Keď potom holky na stanici vychladli, vzájomne si poobzerali šrámy. Prenáramne sa tešili keď zistili že pochodili vcelku dobre, na rozdiel od oproti sediacich poriadne zbitých dvoch holiek, naviac s dvoma kamarátkami v špitáli. Tie už ani nenapadlo provokovať, len tam ticho sedeli s monoklami pod očami. Keďže už boli pre policajtov známe firmy, dlho netrvalo a prišli si po ne rodičia. Ako začuli spoza dverí,  tentokrát ich už polepšovňa u Paní Makimy neminie, ale ešte predtým sa môžu doma tešiť na poriadny výprask. Jedna aj druhá. Keď odchádzali od ostudy sa ani nepozreli na naše holky a tie si len všetky spolu priťukli rukami v putách „to se povedlo“ „dali sme jim pořádně na hubu“ „to byla jízda!“. Preverovanie našich holiek bolo aj trochu zdĺhavejšie, Veronika je dokonca až z „ďalekého zahraničia“ a ako na potvoru, nemala so sebou ani občiansky. A tak mali dosť času aby im z hlavy vyprchali aj posledné zvyšky alkoholu. Eufória, adrenalín a endorfíny v krvi postupne ustupovali a nastupovalo precitnutie, neistota aj obavy. Obavy a neistotu pocítila ale aj maminka doma, keď sa nadránom zobudila, išla skontrolovať holky a ony ešte stále nikde. Vyťukala Jarunkine číslo a skoro jej zabehlo keď to zdvihol policajt. Strašne sa zľakla ale našťastie jej hneď povedal o čo sa jedná a dohodli sa, že si po ne prídu na stanicu. Srdce jej ale bilo ako zvon ešte aj keď sa obliekala a budila tátu. Ten síce veľmi nerád ale nakoniec vstal tiež a naštartoval auto. Medzitým holky po jednom vypovedali pred mladým policajtom, ktorý sa snažil byť čo najdôkladnejší a hlavne nepodľahnúť čarovným úsmevom holiek. Napriek tomu si z neho holky moc starostí nerobili a snažili sa ho akurát tak dostať do pomykova. Keď sa však vo dverách zjavila ustarostená a zároveň naštvaná maminka, srandičky ich prešli. Sklopili zrak a smutne jej s nevinnými tváričkami vyrozprávali ako ich vyprovokovali a ako sa museli chuderky pobiť. Chvíľu na to vyšiel z kancelárie ten mladý policajt a keď zbadal Martinku tak zmeravel. „Pozrime se, dobré jitro pane Frantíku, jak se máme? Vidím že jste povýšil, tak to sem moc ráda, je vidět že naše pravidelné terapie vám nakonec prospěli. Gratuluji“ ...pozdravila maminka. Mladý policajt začal rudnúť v obličeji a radšej rýchlo zavolal maminku k sebe dnu. Koľkokrát sa už maminka ocitla v podobnej situácii, ach áno, ešteže to s ľudmi vie, poznajú ju široko-ďaleko a obyčajne majú pred ňou rešpekt. Inak tomu nebolo ani teraz a po dobrej polhodinke nakoniec vyšla spolu s policajtom von na chodbu a on im odomknul putá. „Máte štěstí že ty dvě holky co museli do špitálu jsou v nakonec v pořádku. Víte vubec co všechno se mohlo vám nebo jim stát? Příště si už pro vás nepřijedu a pujdete rovno do předběžky, ať si vás tam nechají kolik jen budou chtít. A teď domu, tam si to s váma hnedka vyřídím jak se patří!“ Tentokrát to už neboli holky kto sa usmieval ale policajt, pomyslel si že je škoda že u toho nebude môcť byť keď Martinka začne vykonávať spravodlivosť, nabudúce sa už ale zariadi inak a len tak ľahko ich iste nepustí J. Holky sa zahanbene pozreli na inak fešného policajta, odzdravili sa mu tíško a pobrali sa s maminkou dolu do auta kde ich už čakal podriemkavajúci táta. „Co ste to proboha prováděli holky, ste v pořádku?“ ..spýtal sa ich starostlivo. „Tak co mámo, mám si to s nima doma vyřídit jako posledne s Jarunou, Sylvou a Olinou?“ „Tak to ne, tohle už nejsou žádne zlobivé holky tohle jsou už dospělé ženy i když se tak nechovají! Tohle si vyřídíme mezi náma ženama. Nech si zajít chuť drahý!“. „Škoda, docela by se mi to líbilo drahoušku J“ „To vím moc dobře ale raději sleduj cestu ať nás ješte nevysypeš nekde.“ Kačena a Míša bývali len kúsok a obe už vo dverách čakali nahnevaní rodičia. Ledva stihli holky vystúpiť a už ich tátovia za zretelného kázania maminiek ťahali za ucho dnu. Netreba snáď zdôrazňovať čo ich čakalo, jasne že poriadny nárez na holou, jak jinak, do postelí si potom už líhali so zmalovanými zadničkami. Naše holky už ale skoro zaspali cestou domov, po namáhavej noci už boli úplne zmorené. Maminka doma usúdila že nemá zmysel o tomto čase s nimi niečo riešiť a poslala ich rovno do postelí. Na druhý deň sa holky zobudili okolo 11 hodiny takže sa pomerne výdatne vyspali. Vonku bolo opäť krásne, obloha bez mráčika, cez okná už svietilo dnu slniečko ktoré prehrievalo celý byt a na okenici šantila celá skupinka vtáčikov. Holky mali po zobudení dobrú náladu, rozoberali včerajšok a zhodli sa tak trochu prekvapivo že to bolo super, skoro ako z nejakého bláznivého filmu. Škoda len, že sa to dozvedela maminka, takže nejakú dohru to predsa len asi bude mať. Ale holky sa na to snažili nemyslieť a radšej sa bavili o tom mladom fešnom policajtovi. „Hmmm ani osobnú prehliadku nám neurobil, hanblivec jedenJ“ „Jo já bych se ani nebránila, dyť úkony příslušníka se mají prý strpět“ „Ty by sis ty úkony ješte i užívala necudnico“ „A ty snad ne?!!“ „Co myslíte holky ...ty terapie... myslíte že dostal od Martinky na zadek?“ „Že váhaš! Nevidela si ako sa zatváril??!“ „Podle mě je to subík jako vystřihnutej z časáku“ „Nemyslim, možná se jen hanbil, dyť sme takové kočky a ne každej hanblivej kluk musí být automaticky subík“ J)))))) „Submisivni policajt? To moc nejde dohromady“ „To by ses divila holko!“ „Podle mě byl zlatej“ „To každopádne ano!“ Keďže byt bol prázdny a žiadny muž či chlapec sa nemal vrátiť domov skôr ako na druhý deň, holky s nahotou nerobili drahoty. Striedali sa pred zrkadlom a obzerali si modriny a škrabance z minulej noci. „Poslyšte dyť na nás opravdu není vidět že sme včera pořádně poprali“ „Radšej sa neozývaj aha tu vzadu na stehne máš peknú modrinu“ „Kde?“ ..Pich prstom... „Tady!“ „Jauajjs ty bláho to bolelo. Nech toho. Ani sem to doteďka necitila“ „A ty máš zas škrabanec přes nos!“ „V pohode, trochu púdru a nič nebude vidieť“. „Čo myslíte, tie kravy tak skoro asi do hospody nevlezou keď sme ich tak doriadili čo? J))“ „To tedy ne dyť vypadají jako Rocky Balboa v posledním kole a ješte k tomu je jistě seřezali i doma J)“ „Tak im treba, len dúfam že nás nikto neseřeže“. „Tym bych si nebyla tak jistá holky“ ozvala sa Jarunka. „Tedy vás asi nikdo ale jak znám mámu tak mě to jen tak neprojde.“ ...povedala trochu smutne. „Nechme to teď a pojďme se koněčne vykoupat holky, nejak to už zařídíme“. Kúpeľňa opäť raz praskala vo
švíkoch, holky si vyzliekli aj posledné kúsky odevu, striedavo sa sprchovali, umývali si zuby a skrášľovali sa pred zrkadlom. Za taký pohľad by kluci držali hladovku kľudne aj týždeň. Postavičky ako lusk, jedna bohovský ženský zadok, druhá zas menší guľatučký na zahryznutie, tretia niečo medzi tymi dvoma, väčšie prsia, menšie prsia, ženské boky aj úzky driek, každý by si prišiel na svoje, no proste jedna krajšia ako druhá. Voda tiekla a tiekla, obmývala ich krásne nahé telá, žblnkotala v pusinkách, minuli jej snáď toľko že použili všetku teplú vodu v baráku a vodomer sa div že nepokazil od toľkého točenia. Za pol hodiny minuli toľko vody čo maminkini kluci za mesiac J. Dokonale umyté, voňavé si potom usušili vlasy, učesali sa, obliekli si kalhotky, tričká  a pobrali sa do kuchyne nájsť niečo pod zub, veď už aj poriadne vyhladli. Víkend- nevíkend, maminka bola od skorého rána bohužiaľ v práci. To jej ale nezabránilo v tom, aby napriek nočnému exempore holkám prichystala ľahko stráviteľný ale výdatný obed s kuracou polievočkou, čomu sa úprimne potešili už keď ho zbadali od dverí. Dokonca mali prichystaný aj malý dezert a pri kávovare nachystané tri šálky. Tvá maminka je ale vážně že super povedala Jarunke Janka a Veronika jej dala za pravdu. Keď holky podišli bližšie k stolu, zbadali na stole lístok s odkazom. Janka bola najbližšie a tak ho vzala a nahlas prečítala:  ---- Moje milé holky, doufám že vám oběd bude chutnat. V ledničce máte ještě džus a šlehačku na koláček. Já se dneska vrátím domu o 15.00h. Tak vám přeji dobrou chuť moje zlatíčka. Jo a málem sem ještě na neco zapoměla: Kousíček za domem, směrem nahoru po té staré dlážděné cestě jsem videla včera krásné zdravé keře, tak až se napapáte a dopijete kafé, vyběhnite si natrhat pro jistotu každá alespoň 3 svižné pruty přimeřené hroubky za ten včerejšek. Vlastně abych byla přesná, pro Jarunku to platí jako příkaz, pro vás dvě moje milé holky je to na vlastným uvážení,  jako tchýně a manželova tetička dospělých mladých dam, vás nemužu do ničeho nutit, nebudu vás  nahánat, nebudu ani telefonovat k vám domu a stěžovat si vašim polovičkám, budete tady s nima i nadále vítané, ale já se samozřejmě podle toho pak směrem k vám budu muset, hlavně vnitřně, zařídit. To snad chápete. Tak jěště jednou dobrou chuť holky, brzy se zas uvidíme.-------- „Vidíte já vám to říkala že se mě to jen tak nepropeče holky“ povedala smutne Jarunka. „Vy teď zdrhnete domu a ja si mužu jít pro ty pruty.“ Janka sa nezmohla ani na slovo len ticho premýšľala. Veronika sa už v podobnej situácii, myslím že dva-tri krát ocitla, takže tieto pocity už poznala. A nakoniec sa vždy zachovala hrdo a trest prijala. Preto ju aj maminka rešpektovala a majú postupom času k sebe čím ďalej tým bližšie. Ale rovnako ako Jarunka moc dobre vie čo obnáša taký trest od maminky takže ju ovládla zmes veľmi silných pocitov a znervóznela.  Síce to chvíľu trvalo ale nakoniec nabrala odvahu a zahlásila: „Ja som sem prišla na dva dni, netrepala som sa sem tak ďaleko aby som už dneska išla späť domov! Nikam nejdem, domov pôjdem až zajtra, tak ako som mala v pláne!“ Janke to dodalo odvahu a síce so strachom v hlase ale predsa zahlásila tiež: „Já taky zustávam, ještě si to tady užijem holky.“ „Jasne! Tak maximálne nepôjdeme na tú plaváreň s takými zadkami, nevadí, urobíme si náhradný program! Pôjdeme na huby! Aspoň budú zajtra do guláša!“ Snažila sa trochu odľahčiť hustú atmosféru Veronika. Jarunku svojim postojom holky úprimne potešili. A keď jej povedali: „Kam by sme jezdili ségro, přeci sme si řekli že všechny za jednu a jedna za všechny! Sme přeci ségry. My tě v tom samu nenecháme! Veru nenecháme, to ani omylom, sme v tom všetky.“ Holky nastavili gestom ruky  smerom k Jarunke ako na tej stanici v putách a so silne dojatou Jarunkou si všetky tri priťukli. Jarunka mala od dojatia slzičku v oku a holky sa objali. „Nebojte sa holky, to dáme, nebude to také hrozné“ „Jasně my vydržíme hodně, není to tak?  Jasne že ano! Tak prestaňme fňukať a dajme sa do jedla.“ Tak sa aj stalo a keď sa holky pustili do jedla v puse sa im odohrávali hotové kulinárske orgie. „Tá Martinka to tedy umí“ „Báječné jídlo.“ „Ako vždy holky, to je jedna báseň!“ „Mmmmmm ochutnej tohle, to je boží“ ... vďaka maminkinmu kulinárskemu umeniu, známemu široko-ďaleko, holky aspoň nachvíľu úplne zabudli na to čo ich čaká. Hodinky však neúprosne tykali a po krátkom odpočinku na trávenie a klebetenie sa nakoniec s nevôľou a pomalým krokom pobrali z domu smerom hore pohľadať tie kríky. „Jen aby nás nikdo neuviděl, co by si lidi pomysleli“ „Nic, hlavně se tvářme přirozeně, pruty se přece používaj na všechno možný!“ „Veru, koho by napadlo že takéto veľké holky si ich trhajú na vlastný výprask a ešte k tomu v dnešnej dobe?!“ „Jen aby ste se nedivili holky!“ „Hlavně se neobzerejte po okolí, přirozenost holky, přirozenost!“. Netrvalo dlho a našli vhodný krík. Veronika ako skúsená záhradníčka rýchlo vzala od Jarunky kliešte a začala cvakať pruty. „Ten ne, ten je moc hrubej“ „Ani ten, ten je zas pro prcky, to se bude máma zlobit“ „Doprčic holky, vyzeráme komicky, len aby sa na nás niekto nezačal baviť. Nakoniec sa im podarilo vybrať a odrezať 9 stredne hrubých, ohybných mladých prutov a nenápadne sa pobrali späť. „Vypiskovať melódiu si zato nemusíš Janka! To je už až moc antinenápadné J“ Keď už boli skoro pred domom zjavila sa im naproti na chodníku postaršia susedka odvedľa. „Dobrý den pani susedko“ pozdravila sa Jaruška. „Dobrý den“ pridali sa aj holky. „Ále Jarunko dobrý den, dobrý den slečny, tak jak pak se vede? Krásnej den viď? No ale koukám že vy ste holky zlobili, no podívejme se, to bude mít maminka zas doma práci.“ Holky razom sčerveneli v obličejích. „Ne ne my si jenom jedem zdobit byt, to je na dekoraci pani sousedko“ „Starou bábu jen tak neošidíš  Jarunko, tak ať ta dekorace vašich zadniček splní účel, pozdravuji maminku, nashledanou zlobivky“ ....odpovedala s úsmevom susedka. Holky radšej rýchlo pridali do kroku aby už nikoho ďalšieho nestretli a doma si potom sadli do kuchyne. Jarunka im rozdala nožíky a pustili sa do čistenia prutov. Nastalo nezvyklé ticho, holky sa sústredili každá na svoje pruty a tak trochu sa aj hanbili jedna pred druhou. Občas len pozreli na hodinky na stene a hneď zas späť na pruty. Keď skončili, Jarunka vyhodila odrezané listy a holky na seba nesmelo pozreli. „Já já se hrozně moc bojim“ povedala trasľavým hlasom Janka. „Holky dejme si radeji něco na posilnení.“ „Dobre ale jen jedného panáka inak by bolo zle.“ „Ano aby sen nam netřesli ruce“. „Pozrite já se normálně začínám klepat jak se ručička na hodinách blíží k 3 hodinám.“ „Ako pozerám na tie pruty tak sme asi mohli natrhať aj menšie.“ „Pozdě Veroniko, pozdě.“ „Panebože to bude štípať!“ „Holky boli stále viac a viac nesvoje, načiahli si ruky k sebe a napriek panákovi ktorý do seba kopli sa im všetkým trom mierne chveli dlane aj prsty na rukách. „Holky tak prozradte jaké to je prutem?“ „Ja neviem Janka, dostala som len raz 6 slabších niečim podobným ako prut od Milana v posteli, štípalo to ale poriadne, nechcem si radšej ani predstavovať aké to bude teraz od maminky za trest.“ „Já bych na to raději nemyslela holky, protože moc dobře vím jaké to je ale nejde nemyslet na to L“ Týmto veru Janku veľmi nepotešili, bola ešte viac nesvoja ako predtým. Ručička hodiniek už ukazovala o 2 minúty 3 hodiny a vzduch v kuchyni by sa dal krájať. Rýchlo ešte objali Janku ktorej začínalo byť do plaču a v tom už začuli otvárať vchodové dvere. Sadli si späť, každá na svoje miesto, pred sebou položené svoje pruty a čakali až sa v kuchyni objaví maminka.  Maminka sa domov vrátila v celku dobrej nálade pretože im v práci oznámili zvýšenie platu a teraz už bola len veľmi zvedavá v akej zostave ju budú doma čakať dievčatá. Keď vstúpila do kuchyne a uvidela ako všetky tri poslušne sedia za stolom tak ju to potešilo. A že budú mať pred sebou prichystané tak dokonalé pruty, tak to bolo až na neuverenie. Usmiala sa na ne a s každou sa zvítala polibkom. „Holky dejte prosim ty pruty do vody ať nám tady nezvadou až si budem povídat, a kdyby ste mi ještě udělali kafé tak to bych byla moc ráda. Jás se dám do pohodlnýho“ Janka nechápala čo sa deje, v mysli sa jej výprask vždy spájal s krikom a hnevom, takže bola trochu prekvapená. Holky samozrejme urobili o čo ich maminka požiadala a položili jej rozvoňávajúce kafé na stôl. Maminka si sadla a začala si usrkávať z šálky. „Tak říkejte co ste dneska dělali? Vyspali ste se dobře?“ Holky boli síce trochu nesvoje, ale predsa len sa osmelili a dali sa nakoniec do bežnej debaty s maminkou. Keď však maminka dopila kafé a odložila bokom šálku, jej výraz mierne sprísnel. „Tak moje milé holky a teď si promluvíme o tom včerějšku“. Holky preglgli, sklopili zrak ale maminka ich napomenula že nie je slušné dívať sa dolu keď sa s nimi rozpráva. A tak im potom dívajúc sa do ich očí plných strachu a ostudy začala kázať a holky ju len tíško počúvali. Keď sa dostali k slovu tak sa samozrejme snažili veci zľahčovať a vyhovárali sa, maminka mala však od toho policajta dostatok informácií a vždy ich prekukla. Možno aj preto začali prejavovať znaky zúfalstva a objavili sa prvé náznaky vzdoru. Maminka ich ale nechala nech sa tiež vyrozprávajú dosýta, dala im dostatočný priestor na to aby jej opísali udalosti z ich uhľa pohľadu. Nikoho ale neprekvapí, že nakoniec maminkine argumenty prevážili a všetkým trom nezostávalo nič iné než si priznať že to včera s tou „aktivitou“ prehnali. Ostatne chodiť pre ne nadránom na policajnú stanicu to sa im proste u maminky bez následkov nemohlo prepiecť. Keď už k tomu nebolo viac čo dodať, keď už holky dostali dostatočné slovné pokarhanie a omluvili sa, maminka vyniesla ortieľ: „Nekteré s vás vědí, že nemám ve zvyku určovat počet ran, ale tentokrát udělám výjimku aby ste se ještě náhodou necítili ukrivdené a aby sme si přesně určili která z vás kolik zaslouží.  Jarunko postav se! Tobě má dcero za tvoji mimořádně aktivní účast na vašem včeřejším památném zátahu vyměřuji trest 25 na holou.“ „Ale mamííí!“ „Nelíbí Jaruno? Já myslím že sem k tobě byla ješte docela mírná! Chceš snad přidat?!“ „Ne maminko, omlouvám se ti“ „Tak přijímáš dcero?“ Jarunka sa celá rudá hanblivo pozrela na holky ktoré ju sledovali skoro až z otvorenou pusou a tíško zašeptala „přijímám“... „Ale já nic neslyšela Jaruno, co si to tam říkaš pod nosem?“ „Přijímám..maminko“ povedala už zreteľne hlasne a v tvári zrudla ešte viac. „No proto....Teď ty Jano“ Janka sa postavila a dalo sa na nej vidieť že bola veľmi rozrušená. Bodaj by nie, v takejto situácii sa ešte neocitla. Maminka si pohľad na tú kajúcnu krásku, celú bez seba od strachu, pekne vychutnávala. „Jen se boj zlatíčko....jen se boj....zajímavé ale že včera ses nebála ničeho a nikoho.... a podle toho ses tam venku i chovala....takže ti vyměřuji stejně jako Jaruně, 25 na holou.“ Pri pohľade na maminkinu prísnu tvár po chvíli len trasľavým hlasom dodala: „A a a annoo pani Martinko“. Veronika ani nečakala na maminku, postavila sa sama a snažiac sa vyzerať ako hrdá nebojácna dáma čakala až jej maminka oznámi že dostane tiež svojich 25. Pohľad do jej očí a pohyby jej tela ale prezrádzali že má strach a je hodne nervózna. Všetku tú hrdosť ale hodila za hlavu keď jej maminka oznámila: „Veroniko, ty seš nejstarší, očekávala bych proto že budeš mít i nejvíc rozumu. Ale místo toho si měla právě ty největší podíl na té rvačce kvuli které ste teď v prušvihu. A proto dostaneš rovnych 35 ran na holou!“ „To ne maminko!“ „Pani Martinko ne! Sme v tom rovným dílem“ začali protestovať Jarunka s Jankou“. „Rozhodla sem a nic na tom měnit nebudu holky, Veronika si těch 35 plně zaslouží, to ona zložila k zemi tu holku a začala tým rvačku.“ „Ale maminko ona za to nemuže, co měla dělat?!“ ..neprestávali sa holky zastávať Veroniky. Veronika tam len stála v nemom „úžase“ a dojatá holkami ktoré sa za ňu postavili a zároveň od predstavy na ten výprask sa nezmohla ani na slovo. Maminka však neustúpila ale ani holky. Kdo by to o nich povedal ešte pred chvíľkou keď sa klepali strachom že sa takto postavia maminke a zastanú sa Veroniky. Ony ju ale z oboch strán chytili za ruky a zahlásili. „Když ona tak i my!“ „Ale holky to nerobte, nebláznite no ták“.... skoro plačúc od dojatia im začala dohovárať Veronika. Maminku pohľad na tie tri zlobivky nenechal chladným tiež, aj keď to nedala najavo. „A to ste si včera před obědem ješte tady trhali navzájem vlasy! Na to ste už zapoměli?“ „Ano zapoměli!“ Holky nastavili ruky na priťuknutie a Veronika utierajúc si slzy si s nimi nesmelo priťukla. „Ségry...“ zašeptali potichu rovno pred maminkou. „Tak dobrá udělám malý ústupek za to že držíte takhle spolu, to se mi opravdu líbí, každá z vás dostane o  ránu víc a o tolik ulevíte Verče. Takže vy obě 26 a ona 32, souhlas?“ „Ne!“ „Pssst ticho holky, už prestaňte, ano súhlasíme“ prekríkla ich Veronika. „Už dosť, maminka má pravdu.“ „To moc ráda slyším z tvých ust Veroniko, tak abychom koněčne začali moje milé holky. Jarunko ty pujdeš jako první ať se Janka muže hezky podívat co ji zachvíli čeká taky. Přines tu židli do středu místnosti. A teď mi podej svuj prut.“ Jarunka poslúchla, maminka si uznanlivo obzrela podaný prut a vyskúšala jeho pružnosť. Pozrela sa aj do nádoby s ostatnými prutmi a videla že všetky boli rovnaké ako ten čo jej podala. Pekne položené vedľa seba, perfektne očistené, akurát dlhé a hrubé. Keby tak boli holky vo všetkom také dôsledné.. pomyslela si. Potom si už musela Jarunka stiahnuť legíny, kalhotky a položiť ruky na sedák stoličky. Ostatné dievčatá stáli bokom vedľa seba a s napätím čakali čo sa bude diať.  Maminka neotáľala a švihla Jarunku po jej krásnom guľatom vystrčenom zadku tak, že od prekvapenia a bolesti hlasno zvískla. Takú štipľavú ranu veru nečakala. Vzápätí sa bytom začal ozývať známy krik a nárek Jarunky, ktorá sa už s nohavičkami niekde pri kotníkoch krútila ako had a z celých síl sa snažila udržať aspoň ruky na stoličke. Holky boli z toho pohľadu celé bez seba a Janka sa už nedokázala na to viac dívať, rozplakala sa dobre že nie rovnako ako Jaruna a Veronika si ju musela pritisknúť a utešovať ju. Švihy prutu a srdcervúci nárek Jarunky jej rezal uši tak že si jedno ucho musela pritisnut k Veronikinmu telu v zovretí a druhé si zakryla rukou. Keď maminka vysadila Jarunke všetkých 25, zakopávajúc o legíny a kalhotky u kotníkov sa opatrne a pomaly presunula ešte plačúc späť k holkám. Maminka sa pozrela na Janku a naznačila jej nech si prinesie prut. V nej by sa vtedy človek krvi nedorezal. Šokovaná z toho čomu bola práve svedkom a z pohľadu na Jarunkyn pruhovaný zadoček úplne zmeravela. Nakoniec horkoťažko s trasúcimi sa rukami podala maminke svoj prut ale potom zmeravela ešte viac. Veronika pristúpila a snažila sa ju povzbudiť a pridala sa aj popoťahujúca Jarunka. Maminka sa chvíľu vynadívala na tie zlobivé holky, ale potom už prikázala Verče a Jarune nech Janke pomôžu. Tie sa chvíľu zdráhali ale nakoniec poslúchli a začali  jej sťahovať kraťásky aj kalhotky. Janka sa pritom ako tak spamätala a povedala holkám že už ju môžu nechať tak. Po hlbokom nádychu si napokon stiahla kalhotky sama a sama sa aj predklonila na stoličku. Maminka už ďalej nebrala ohľad na jej rozpoloženie a začala ju trestať rovnako intenzívne ako predtým Jarunu. Na jej holej prdelke pribúdal jeden pruh za druhým, kolená sa jej podlamovali a len nejakým zázrakom držala zadok ako tak nastavený maminke. Vydržala ale v polohe aj keď na konci výprasku maminka ešte viac zintenzívnila rany. Keď maminka skončila ešte chvíľu tam stála v predklone s trasúcimi sa polkami, pokiaľ si uvedomila že už je koniec.  Výprask nakoniec zvládla so cťou, ani raz si nezakryla zadok, ani si nečupla na zem. Síce s uplakanou tváričkou ale s takým zvláštnym výrazom uspokojenia alebo hrdosti že to zvládla či ako to vôbec popísať sa pobrala na svoje miesto vedľa Jarunky a Veroniky a začala si utierať slzy a nenápadne si obzerať svoj ale aj Jarunkyn zadok. Veronike to čakanie na výprask a pohľad na trestané holky zrovna nepridal na pohode, nervózne prešľapovala na mieste a oči mala plné strachu. Taktiež sa nachvíľu akoby zasekla no drahotami alebo vzpieraním sa by si narobila pred holkami, ktoré to už statočne absolvovali, iba hanbu. A to jej nátura nedovolila. Hrdo dvihla hlavu a vybrala z nádoby prut. Snažiac sa nedať najavo strach a pôsobiť suverénne podišla k maminke a pozerajúc sa jej do očí jej ešte kvapkajúci prut podala. Maminka v jej hrdých očiach a tváričke ale jasne videla hrozný strach a veľký nepokoj ktorý sa jej darilo maskovať čím ďalej tým menej. Keď pristúpila k stoličke tak sa snažila aspoň nepozrieť sa holkám do tváre lebo svoj strach a slzičky na krajíčku už ďalej nedokázala ukryť. Bez slov si však stiahla strečky pod zadok a potom pomaly aj kalhotky. Položila ruky na stoličku, vyšpúlila zadok a privrela oči. Maminka jej prešla mokrým prutom po zadku aby si nezafrkala izbu, Veronika len zavzdychla a čakala na prvú ranu. Dlho nemusela.... prut jej začal tancovať na holom vlhkom zadku a jej pevná vôľa vydržať to bez hlasných prejavov bola po prvej rane v háji. Najprv len hlasno aukala kŕčovito sa držiac stoličky a so zaťatými zubami, ale po pár ďalších ranách už spustila nefalšovaný plač a rovnako ako ostatné holky sa krútila ako had. Ruky striedavo vo vzduchu a na stoličke, zúfalé pohľady na maminku a po každej rane krik. Takto to išlo až po 25 keď maminka urobila kratku pauzu, rukou prešla plačúcej Veronike po prúžkoch na zadku, vymenila prut za nový mokrý a pokračovala. Tentoraz boli rany akoby silnejšie s trochu dlhšími prestávkami. Holky sa pri tom divadle rozbrečeli opäť a Veronika posledné rany zniesla len tak-tak. Po výprasku si kľakla a chvíľku si poplakala, tesné kalhotky sa ešte radšej ani nepokúšala natiahnuť naspäť na zrezaný zadok. Maminka odložila pruty a holky zatiaľ poľutovali Veroniku. Tá sa napokon rýchlo dala dohromady, vstala a všetky tri holky  pekne pokope zakrývajúc prirodzenie si a chladiac vytrestané zadočky čakali čo bude nasledovať. Maminka ich pôvodne chcela dať ešte kľačať ale keď sa na ne zadívala tak si to pomaly rozmyslela. Veď boli také poslušné a statočné, hmm keď sa človek nad tým zamyslí tak väčšina jej synov by okolo toho robila oveľa väčšie scény a cirkus. A ako držali pekne spolu. Synovia si veru dobre vybrali, akurát občas aj ony potrebujú prísnejšiu ruku ale to nie je nič kvôli čomu by ich nemala mať rada, práve naopak. „Tak holky, když ste tak hezky pohromadě tak mi ukážte vaše zadničky ať se podívám na své dílo. Holky sa na ňu trochu zahanbene pozreli, potom na seba, a s nesmelým úsmevom sa otočili a vystrčili na ňu svoje vytrestané nahé prdelky. Maminku pohľad na jej tri poslušné nevestičky s pruhovanými zadočkami tesne vedľa seba uspokojoval, chvíľu ich tak nechala nech si všetky  užijú tie pocity a potom miesto kľačania si ich zavolala k sebe. Ledva stihla otvoriť náruč a už ju všetky tri naraz objímali. Síce trochu so šibalskými pohľadmi (to by neboli ony keby nie) jej sľúbili že už budú hodné a že ju majú radi. Potom sa maminke ušla menšia záplava pusiniek na obe líca, až ju to trochu rozcítilo ale hlavne veľmi potešilo. „Tak holky dnes si uvaříme společně supr večeri a pak budem  doma a sekat dobrotu před TV?“ spýtala sa maminka. Holky sa pousmiali. „Noo to společné vaření zní hezky“ „ Jo souhlasím“ „Super nápad“. „Hmm....ale pak to Tv co ja vím“ „No TV to môžeme pozerať aj doma“ „Jo přesně!“. Maminka sa na ňe pozrela prísne až holky ihneď stíchli. Podišla k svojej kabelke a začala odtiaľ niečo vyťahovať. „Ne kartáč ne maminko!“ „Už nic neřeknem, budem se doma dívat na TV paní Martinko!“ Jasne nemusíme nikam chodiť ostaneme doma!“ Maminka sa ale na ne pozrela ešte prísnejším pohľadom a holky začali byť zas nesvoje. Vyložila svoj veľký kartáč na vlasy na stôl až holky preglgli, ale vzápätí víťazoslávne vytiahla nejaké lístky na koncert. Dnes večer Nightwish mám 4 vstupenky co říkáte holky??!!!! „Ale si nás dostala maminka, my sme si už mysleli že“... zadívala Veronika na kartáč na vlasy.... „Jupííííííííí !!! Nightwish !!!“ „Joooo“““ „To vááážně ??!!“, to je peckaááá!!!!“ Holky úplne zabudli na to že si ešte úplne nevytiahli gaťky a začali skákať od radosti len tak ako boli. Nezabránili im v tom ani ich boľavé prdelky. Naskákali k maminke, ešte raz ju vyobjímali a dvihli ruky do vzduchu. „Naše tchýne a maminka je nejlepší na světe!!!!!!!!!“ V tom hurhaji si žiadna z nich nevšimla že sa práve vrátil domov aj táta a keď vošiel do izby len neveriacky krútil hlavou. Tri sexi zlobivky s čerstvými a poriadnymi pruhmi na holých prdelkách skáču od radosti a s rukami vo vzduchu velebia jeho Martinku, ktorá ich práve všetky dôkladne vytrestala...... tak to človek len tak
nevidí. Nechápajúc si radšej pretrel oči či dobre vidí a v duchu si spočítal pivá ktoré si dal s chlapmi cestou domov v hospodě. Boli „až“ 2. Ešte sa raz štípol do líca či sa mu náhodou nesníva a potom sa už radšej len kochal pohľadom na toto nezvyčajné divadlo. Samozrejme o chvíľu si ho dievčatá všimli a zakrývajúc si prirodzenia spustili pištanie. Rýchlo sa všetky otočili chrbtom a snažiac si zakryť jednou roztvorenou rukou zadky a druhou naťahovať gaťky, vyštartovali do izieb. Jarunu už samozrejme videl táta veľakrát, veď inak ako na holú ju snáď ani netrestáva (a že je to častokrát potrebné) ale tieto dve zrelšie sexi mladé ženy...tak to sa mu veru páčilo. „No ale mámo, jak to děláš že tobě po takovém  výprasku skáčou od radosti,  líbaj tě a na mě pak jen zazerají a brečí?!!“ „To víš táto, duchovní osvícení“ „Jo jasně....vy ženský ste asi fakt z Venuše, Vám tak porozumět“ krútil ešte stále neveriacky hlavou táta. Maminke uvedomiac si komickosť celej situácie a hľadiac na čudujúceho sa tátu nedalo a začala sa smiať. Táta už radšej len kývol rukou a išiel si po svojom. V ten deň sa holky vždy trochu začervenali v tvárach keď ho obchádzali. Holky s maminkou si sadli za stôl a spapali všetky tie dobroty do poslednej omrvinky. A potom rovno do kúpeľne, tentokrát sa už vystrojili ako sa na koncert takej kapely sluší. Táta opäť len čumel keď ich videl odchádzajúc z domu, neodpustil si však poznámku: Holky ale slušně jo? Holky s maminkou sa na seba usmiali a zborovo mu odpovedali : „Jasně táto, jen nejakou tu lahvinku, hulit nebudem, stejně pak zvracíme a sex jen po desáté, jo?“ To už táta kývol oboma rukami nech už radšej idú kým ho ešte viac naštvú a išiel si zapnúť zápas s TV.  ....No len to skúste zlobivky.....to potom doma všetky uvidíte...pomyslel si a uvelebil sa pohodlne pred TV. Holky tentokrát už s maminkou ako prirodzeným „vodcom svorky“ v dobrej nálade vyrazili do mladej noci ......


................... pokračovanie nabudúce.....................